Vďaka zariadeniu sa odpad mení na znovu využiteľný chemický recyklát.
Linka, ktorej technológia zaberie iba 150 štvorcových metrov a má výšku
šesť metrov, podľa Danišku nanovo definuje spôsob recyklácie plastov na
Slovensku. Odpad, ktorý na nej spracujú, môže pochádzať z komunálnej aj z
priemyselnej produkcie či zo skládok a iných zdrojov. Daniška objasnil,
že vstupom môžu byť všetky plastové odpady na báze PE a PP v akomkoľvek
pomere, a to aj s miernym znečistením.
Zo vstupných plastov vznikne tavenina, ktorá sa v druhej fáze rozkladá v
reaktore na procesný plyn pri teplote 430 stupňov Celzia. Výsledným
produktom môže byť parafín, certifikované druhotné palivá vhodné ako
náhrada palív z fosílnych zdrojov alebo granulát. "Stroj je modulárny a jedna jednotka dokáže spracovať 2500 ton odpadu ročne," dodal
Daniška. Vývoj zariadenia podľa neho trval viac ako 12 rokov a vyžiadal
si niekoľko miliónov eur. Návratnosť investície pri kúpe linky je podľa
neho od 2,5 do ôsmich rokov. Výhodou tiež je jej nízka energetická
náročnosť, keďže pri recyklácii spotrebuje maximálne 15 percent externej
energie.
V skupine Chemosvit vyprodukujú ročne približne 3500 ton plastového
odpadu, Ľach predpokladá, že zhruba 600 ton dokážu spracovať na
spomínanej linke a recyklát znova využiť. "Dlhší čas sme hľadali
riešenie, ako čo najviac znižovať záťaž na životné prostredie a rozhodli
sme sa plasty využiť na tzv. cyklickú ekonomiku. Odpad sa na linke
spracuje na pyrolýzny olej, ktorý sa po spracovaní môže zmeniť na
granulát a ten je základom pre ďalšiu výrobu plastov," vysvetlil Ľach. V Chemosvite sú schopní vyrobiť desať až 20 takýchto zariadení ročne.
Daniška upozornil, že zvážať odpad na spracovanie na vzdialenosť 250 a
viac kilometrov je nielen neekologické, ale aj nerentabilné. "Vďaka
našej linke môžu obce a mestá znížiť uhlíkovú stopu a navyše si vyrábať
vlastnú energiu, využiteľnú na verejné osvetlenie či na iné účely," uzavrel.